Prečo sa zuby plombujú?

V súčasnom svete, aj keď je do veľkej miery pokročilý, neexistuje iný spôsob, ako defekt zubu napraviť. Inak ako použitím telu cudzích materiálov. Či už je defekt spôsobený kazom, traumou alebo iným patologickým pochodom. Ak by otázka stála tak: Prečo sa pokazené zuby musia plombovať? Jednoznačnou odpoveďou by bolo: Nemusia! Čisto teoreticky by sme mohli po vyvŕtaní kazu plombovať zub nemuseli. Ak by bol pacient ochotný znášať citlivosť zuba, či estetický defekt, nemusela by sa diera takpovediac zaplniť. Keďže nikto z nás nie je taký fajnšmeker – vďakabohu – existuje množstvo materiálov, ktoré využívame na zaplnenie týchto dier. A tak je to správne. Dôvodov je viac a síce, že ochránia citlivé časti zubov, zapoja zub naspäť do funkcie, zabránia ďalšiemu šíreniu, či vzniku kazu a v neposlednom rade riešia aj estetický problém.

Aké druhy výplní poznáme?

Výplne sa delia podľa viacerých kritérií, pričom by som ich najprv zatriedil do dvoch hlavných a to sú výplne priame a nepriame. V preklade tie, ktoré zhotovíme priamo v ústach alebo nepriamo, mimo úst a následne sa nalepí na miesto defektu. Tak nahradíme aj naozaj rozsiahle chýbajúce časti zuba. Ďalším delením je delenie podľa materiálu. Materiálov je v dnešnej dobe naozaj mnoho, no medzi najčastejšie používané patria: fotokompozitné, skloionomérne a amalgám. Každý z týchto materiálov má svoje výhody a spektrum využitia. V minulosti, ale mnohokrát aj dnes, hlavne u starších zubných lekárov bol a je obľúbený amalgám, laicky to čo poznáme ako čiernu plombu.

Čo je to amalgám?

V podstate ide o zmes kovov ako sú meď, zinok, cín atď. Spolu s kontroverznou ortuťou. Amalgám mal obrovské výhody v tom, že je veľmi odolný, stabilný a dokázal nahradiť aj naozaj veľké kusy zubov priamou kondenzáciou v ústach. Nevýhodou je to, že drží v zube len makromechanicky a je nutné urobiť veľký zásah do zdravých tkanív zuba, aby sme ho v zube udržali. V súčasnosti je na ústupe, pričom je pravdepodobné, že v najbližších dekádach úplne vymizne kvôli obavám z ortute. V podstate nikdy nebolo jednoznačne dokázané, že je škodlivý pre zdravie, ale pri dnešnom nástupe kvalitných kompozitných materiálov nie je nutné vyvolávať spoločenskú diskusiu o tom, či ho máme naďalej používať.

Čo je to kompozitná výplň?

Práve fotokompozitné materiály sú skvelým moderným materiálom, ktorý sa vyrovná vo všetkých oblastiach amalgámu, ba priam ho s náskokom predčia. Ide v podstate o zmes živíc, skla, keramiky a iných látok, ktoré určujú ich vlastnosti. Sú pevné, stabilné, estetické ale zároveň náročné na precízne zhotovenie. Je to dané tým, že samotná biela hmota nevie priľnúť k zubu a zachytiť sa naň, ale potrebujeme medzivrstvu medzi zub a bielu plombu, ktorá sa volá väzba alebo v angličtine bond. Toto prepojenie zub-bond-kompozit musí na seba priamo naväzovať. Všadeprítomná vlhkosť v ústach(sliny, výlučky tkanív, dych) narúša toto prepojenie a ak sa na ňu neprihliada, výplne sa odlepujú od zubov a vypadávajú, poprípade vznikajú netesnosti, kde sa začína tvoriť nový zubný kaz. Existujú spôsoby ako vlhkosť vyblokovať ako napríklad tým, že použijeme gumené blany natiahnuté na ošetrované zuby, čím zabezpečíme tesnenie potrebné pre suché pracovné pole.

Prečo sa niekedy používa amalgám a niekedy kompozitná výplň?

Druhou hlavnou vecou je fakt, že sa počas tuhnutia a nejaký čas po zhotovení, objemovo menia a síce scvrkávajú sa. Nie je to samozrejme voľným okom viditeľné, ale ak na to neprihliadame, pri zhotovení rozsiahlych výplní priamo v ústach môže dôjsť k polámaniu zuba bez nejakej zjavnej príčiny. Preto sa odporúča pri väčších defektoch zhotoviť výplň mimo úst, či už na základe odtlačku alebo skenu, a túto časť zuba nechať mimo úst prejsť objemovými zmenami. Až po tom ju zalepiť na zub.

Amalgám alebo kompozit?

Ak by som to mal zhrnúť, základným predpokladom úspešnej výplne je správne zhodnotiť situáciu zuba a napokon aj svoje vlastné zručnosti a následne sa rozhodnúť tak, aby sme my, lekári, dokázali vytvoriť plnohodnotnú náhradu.